Samostatná výstava obrazov Michala Ďurovku, v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci
Samostatná výstava obrazov Michala Ďurovku, v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci, od 18. mája do28. júna 2013. Text v katalógu napísal Vladimíra Valentík.
Farebné pocity Michala Ďurovku
Akademický maliar Michal Ďurovka patrí k mladšej generácii afirmovaných slovenských vojvodinských výtvarníkov. Svoju tvorbu začal predstavovať verejnosti na spoločných výstavách ešte ako študent Novosadskej akadémie a od roku 1994 aj samostatne. Dôležitým medzníkom v jeho tvorbe bol však rok 1997 keď sa po prvýkrát zúčastnil na Bienále slovenských výtvarníkov v Báčskom Petrovci a na prestížnom Novosadskom salóne. Orientovanosť na farbu ako základný maliarsky prvok a abstraktné maliarske výjavy dominantne poznačili jeho doterajšiu umeleckú tvorbu.
Umenie je predovšetkým emocionálnou záležitosťou a práve farby dokážu priamo ako hudobné tóny preniesť rôzne nálady a city ako číry výraz prežívania psychického vzťahu k osobám, veciam a javom. Michal Ďurovka ako maliar využíva práve túto vlastnosť farby a rôznych tónov a odtieňov.
Na obrazoch Michala Ďurovku tvary ako nositelia racionálnych významov takmer ani neexistujú. Abstraktné tvary, ktorú sa tu vyskytujú sú vlastne najčastejšie nepravidelné farebné plochy definované predovšetkým ich farebnými hodnotami. Farebné plochy rôznych veľkostí medzi sebou vytvárajú určité kompozičné rytmy. Tie plochy majú najčastejšie nepravidelný tvar veľkej alebo menšej škvrny, ktoré sa niekedy členia ostrejšie a drsnejšie, niekedy sú oblejšie a jemnejšie a niekedy sú to jednoducho hrubé farebné čiary. Sú to prvky na ktorých spočíva výtvarný vokabulár Michala Ďurovku. Hoci sa navonok zdá, že je Michal Ďurovka zástancom úplne abstraktného výtvarného prejavu, zaoberajúceho sa čírymi výtvarnými prvkami, vytvárajúc pri tom nový výtvarný svet, názvy jeho obrazov nám sugerujú niečo iné. Totiž, keď Michal Ďurovka pomenuje svoj obraz Programovanie pocitov, Sen jazier, Oranžová žitia dráha či Vlastné bludisko sugeruje nám, že svoje maliarske výtvory vníma ako materializáciu vlastných pocitov a vnútorných zážitkov, ktorú sa vlastne inak zvecniť ani nemôžu, iba ako abstraktný obraz. Znamená to, že výtvarný svet Michala Ďurovku ani nie je tak vzdialený od nášho každodenného empirického sveta, ako sa to môže na prvý pohľad zdať.
Michal Ďurovka sa vlastne snaží na svojich obrazoch zviditeľniť to neviditeľné z vlastného vnútorného života a sveta.
Vladimír Valentík
Farebné pocity Michala Ďurovku
Akademický maliar Michal Ďurovka patrí k mladšej generácii afirmovaných slovenských vojvodinských výtvarníkov. Svoju tvorbu začal predstavovať verejnosti na spoločných výstavách ešte ako študent Novosadskej akadémie a od roku 1994 aj samostatne. Dôležitým medzníkom v jeho tvorbe bol však rok 1997 keď sa po prvýkrát zúčastnil na Bienále slovenských výtvarníkov v Báčskom Petrovci a na prestížnom Novosadskom salóne. Orientovanosť na farbu ako základný maliarsky prvok a abstraktné maliarske výjavy dominantne poznačili jeho doterajšiu umeleckú tvorbu.
Umenie je predovšetkým emocionálnou záležitosťou a práve farby dokážu priamo ako hudobné tóny preniesť rôzne nálady a city ako číry výraz prežívania psychického vzťahu k osobám, veciam a javom. Michal Ďurovka ako maliar využíva práve túto vlastnosť farby a rôznych tónov a odtieňov.
Na obrazoch Michala Ďurovku tvary ako nositelia racionálnych významov takmer ani neexistujú. Abstraktné tvary, ktorú sa tu vyskytujú sú vlastne najčastejšie nepravidelné farebné plochy definované predovšetkým ich farebnými hodnotami. Farebné plochy rôznych veľkostí medzi sebou vytvárajú určité kompozičné rytmy. Tie plochy majú najčastejšie nepravidelný tvar veľkej alebo menšej škvrny, ktoré sa niekedy členia ostrejšie a drsnejšie, niekedy sú oblejšie a jemnejšie a niekedy sú to jednoducho hrubé farebné čiary. Sú to prvky na ktorých spočíva výtvarný vokabulár Michala Ďurovku. Hoci sa navonok zdá, že je Michal Ďurovka zástancom úplne abstraktného výtvarného prejavu, zaoberajúceho sa čírymi výtvarnými prvkami, vytvárajúc pri tom nový výtvarný svet, názvy jeho obrazov nám sugerujú niečo iné. Totiž, keď Michal Ďurovka pomenuje svoj obraz Programovanie pocitov, Sen jazier, Oranžová žitia dráha či Vlastné bludisko sugeruje nám, že svoje maliarske výtvory vníma ako materializáciu vlastných pocitov a vnútorných zážitkov, ktorú sa vlastne inak zvecniť ani nemôžu, iba ako abstraktný obraz. Znamená to, že výtvarný svet Michala Ďurovku ani nie je tak vzdialený od nášho každodenného empirického sveta, ako sa to môže na prvý pohľad zdať.
Michal Ďurovka sa vlastne snaží na svojich obrazoch zviditeľniť to neviditeľné z vlastného vnútorného života a sveta.
Vladimír Valentík
Samostatná výstava Lesy a roviny Michala Ďurovku, v Galérii SND v Kysáči
Samostatná výstava Lesy a roviny Michala Ďurovku, v Galérii SND v Kysáči od 27. decembra 2015 do 31. januára 2016. Text v katalógu napísal Vladimír Valentík.
Lesy a roviny Michala Ďurovku
Michal Ďurovka sa po dôkladnom vlastnom tvorivom prieskume abstraktného prejavu zakladajúceho sa predovšetkým na kompozícii rôznofarebných plôch, rozhodol byť trochu konkrétnejší, čiže rozhodol sa vo svojich maliarskych výjavoch byť bližšie k nášmu empirickému svetu. Pritom však vlastné nadobudnuté maliarske skúsenosti sa snažil adekvátne aplikovať na dva nové cykly obrazov, ktoré jasne môžeme vnímať ako les, alebo asociačne ako rovinu.
Po skúsenostiach kompozičného konfrontovania farebných plôch najčastejšie nepravidelných tvarov Michal Ďurovka v najnovšie predstavených cykloch obrazov svojou istotou v narábaní s farebnými hodnotami využil vo voľnejšom prelínaní rôznych odtieňov základných, alebo vyvodených farieb v horizontálnej polohe. Vďaka jasne definovanému horizontu naša recepcia týchto Ďurovkových obrazov nám jednoznačne pripomína rovinu. Tieto rovinné výjavy Michala Ďurovku majú ale veľmi silnú citovú podfarbenosť. Číre farby ako nositeľky emócií nám na každom obraze vytvárajú nové ovzdušie, či pocit zo stretnutia s rovinou. Každý nový obraz roviny Michala Ďurovku je novým zviditeľnením vnútorného zážitku umelca. Ako celok uvedený cyklus malieb náznakovo znázorňujúcich rovinu môžeme vďaka citovým hodnotám použitých farieb vnímať ako jedinečnú hudbu roviny, ktorá nám umožňuje umelecky ju zažiť a preniknúť do jej podstaty.
Druhý cyklus malieb Michala Ďurovku, pomocou ktorého sa tiež chcel odpútať od svojej abstraktnej umeleckej skúsenosti, sa zakladá na skúsenostiach, ktoré nadobudol pri maľovaní rovinných výjavov. Keď k dominantným horizontálnym pohybom štetca, ktoré jednoznačne výtvarne definujú rovinný výjav, pridáme vertikálne definované plochy, významovo sa presúvame z roviny do lesa. Taká bola vlastne výtvarná cesta Michala Ďurovku „z roviny do lesa“. Hrou základných výtvarných prvkov a postupov Michal Ďurovka prišiel k výjavom lesa, ktorý je tiež jednoznačne definovaný na základe citových hodnôt jednotlivých farieb a ich bohatého farebného odstupňovania a konfrontácie. Tak nám priniesol znovu bohaté umelecké spektrum formálne takmer rovnako definovaného motívu lesa pomocou vertikálnych a horizontálnych tvarov. Vďaka však nevyčerpateľným možnostiam farebných obmien uvedeného motívu dostávame možnosť jedinečného zážitku pri zavítaní do nespočetných lesov Michala Ďurovku.
Vladimír Valentík
Lesy a roviny Michala Ďurovku
Michal Ďurovka sa po dôkladnom vlastnom tvorivom prieskume abstraktného prejavu zakladajúceho sa predovšetkým na kompozícii rôznofarebných plôch, rozhodol byť trochu konkrétnejší, čiže rozhodol sa vo svojich maliarskych výjavoch byť bližšie k nášmu empirickému svetu. Pritom však vlastné nadobudnuté maliarske skúsenosti sa snažil adekvátne aplikovať na dva nové cykly obrazov, ktoré jasne môžeme vnímať ako les, alebo asociačne ako rovinu.
Po skúsenostiach kompozičného konfrontovania farebných plôch najčastejšie nepravidelných tvarov Michal Ďurovka v najnovšie predstavených cykloch obrazov svojou istotou v narábaní s farebnými hodnotami využil vo voľnejšom prelínaní rôznych odtieňov základných, alebo vyvodených farieb v horizontálnej polohe. Vďaka jasne definovanému horizontu naša recepcia týchto Ďurovkových obrazov nám jednoznačne pripomína rovinu. Tieto rovinné výjavy Michala Ďurovku majú ale veľmi silnú citovú podfarbenosť. Číre farby ako nositeľky emócií nám na každom obraze vytvárajú nové ovzdušie, či pocit zo stretnutia s rovinou. Každý nový obraz roviny Michala Ďurovku je novým zviditeľnením vnútorného zážitku umelca. Ako celok uvedený cyklus malieb náznakovo znázorňujúcich rovinu môžeme vďaka citovým hodnotám použitých farieb vnímať ako jedinečnú hudbu roviny, ktorá nám umožňuje umelecky ju zažiť a preniknúť do jej podstaty.
Druhý cyklus malieb Michala Ďurovku, pomocou ktorého sa tiež chcel odpútať od svojej abstraktnej umeleckej skúsenosti, sa zakladá na skúsenostiach, ktoré nadobudol pri maľovaní rovinných výjavov. Keď k dominantným horizontálnym pohybom štetca, ktoré jednoznačne výtvarne definujú rovinný výjav, pridáme vertikálne definované plochy, významovo sa presúvame z roviny do lesa. Taká bola vlastne výtvarná cesta Michala Ďurovku „z roviny do lesa“. Hrou základných výtvarných prvkov a postupov Michal Ďurovka prišiel k výjavom lesa, ktorý je tiež jednoznačne definovaný na základe citových hodnôt jednotlivých farieb a ich bohatého farebného odstupňovania a konfrontácie. Tak nám priniesol znovu bohaté umelecké spektrum formálne takmer rovnako definovaného motívu lesa pomocou vertikálnych a horizontálnych tvarov. Vďaka však nevyčerpateľným možnostiam farebných obmien uvedeného motívu dostávame možnosť jedinečného zážitku pri zavítaní do nespočetných lesov Michala Ďurovku.
Vladimír Valentík